reklama

Je väzenie skutočne trestom?

Humanizácia trestného poriadku priniesla v 18. storočí pomalý ústup od telesných trestov k iným formám penalizácie. Do popredia, ako hlavný a de facto jediný trest, vstúpilo väzenie. Systém trestov, či už je to mučenie, smrť, alebo pozbavenie slobody, neslúžia ako prevencia trestnej činnosti. Každý páchateľ zločinu je totiž presvedčený o svojej nepolapiteľnosti, takže účelom trestu je penalizácia za porušenie zákonných noriem a čiastočne aj ako izolácia zločinca od ostatnej spoločnosti. Kým v prípade trestu smrti sa ho spoločnosť zbavuje navždy, v prípade väzenia (s výnimkou doživotných trestov) to tak nie je.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (48)

Podľa francúzskeho filozofa Michaela Foucalta sa väzenie sústredilo okrem väzňovho tela aj na jeho dušu. Systém ho chce spoznať, analyzovať jeho čin a dopomôcť k jeho náprave. „Úloha väzenia sa neobmedzuje na poznanie rozhodnutia sudcov a jeho uplatňovanie podľa prijatých zásad: väzenie má o väzňovi ustavične získavať vedenie, ktoré mu umožní transformovať výmer trestu na penitenciárnu operáciu; a ktoré z trestu, vynúteného porušením zákona, urobí spoločensky prospešnú premenu väzňa," píše Foucalt vo svojej práci Dozerať a trestať. Vďaka tomu sa stráca akýsi anonymný odsúdený páchateľ a objavuje sa delikvent. „Od páchateľa sa delikvent líši tým, že pre jeho charakteristiku je dôležitejší jeho život ako jeho čin. Ak sa chce stať penitenciárna operácia skutočnou prevýchovou, musí totalizovať existenciu delikventa, urobiť z väznice akési umelé a donucovacie divadlo, kde sa táto existencia dôkladne preberie. Zákonný trest sa vzťahuje na čin; trestná technika na život; preto má vo forme vedenia rekonštruovať všetky najnižšie zložky života; preto má donucovacou praxou modifikovať ich účinky a zaplniť medzery, ktoré zanechali."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Účinok „naprávania" je však viac než sporný. V roku 2008 bolo na Slovensku obvinených celkom 42 259 osôb, z nich bolo 12 189 recidivistov, čo predstavuje 28,9 %. Takmer tretina páchateľov trestných činov ich pácha opakovane. To svedčí o neúspechu nápravnej funkcie trestu odňatia slobody. V tomto zmysle by sa dalo väzenie u niektorých recidivistov definovať len ako nútené prerušenie trestnej činnosti.

Nedá mi v tejto súvislosti nespomenúť film Vykúpenie z väznice Shawshank. Brooks, ktorý vo väzení strávil 50 rokov, bol podmienečne prepustený. Jeho prvou reakciou je pokus zabiť spoluväzňa, len aby sa nedostal na slobodu. Brány väznice však napriek tomu opustí, ale „vonku" sa necíti dobre a stále premýšľa, ako by sa vrátil „domov". Väzenie sa mu stalo domovom, dôverne ho pozná, len tam má priateľov. Nakoniec všetko rieši samovraždou. Keď sa to dozvie jeho priateľ, tiež väzeň, Red, konštatuje, že Brooks si zaslúžil v Shawshanku zomrieť. A dodá, že Brooks bol inštitucionalizovaný. Čo znamená, že väzenie ho pohltilo a stalo sa jeho súčasťou. Najprv človek uväznenie odmieta a sníva o slobode, ale čím dlhšie vo väzení je, tým sa pre neho stáva prirodzenejším a nakoniec ho odmieta opustiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je potom možná náprava a má vôbec zmysel skúmať a analyzovať odsúdeného páchateľa, resp. delikventa? Do väzenia sa rozhodne nevrátia ľudia, pre ktorých bol ich čin určitým prešľapom. Ako napríklad autohavária so smrteľnými následkami, zločin spáchaný v afekte a podobne. Preto u nich ťažko hovoriť o náprave, pretože „pokazení" nikdy neboli.

U recidivistov je náprava ťažko realizovateľná, pretože páchanie trestnej činnosti u nich predstavuje určitú formu životného štýlu. Väzenie u nich ešte navyše podporuje akúsi predstavu exkluzívnosti voči zvyšku spoločnosti. Podobne ako v prípade Brooksa je väzenie niečo známe. Pre mnohých recidivistov je navyše pobyt vo väzení príjemnejší ako život na slobode, kde sa musia pretĺkať, ako sa dá. Náklady na jedného väzňa predstavujú asi 1300 eur mesačne. Má zabezpečenú stravu, oblečenie, hygienu, lekársku starostlivosť, ubytovanie, teplo. Dá sa povedať, že väzni majú vyšší životný štandard, ako mnohí ekonomicky slabší občania. Vlastne jediným negatívom je dodržiavanie väzenského režimu a obmedzená možnosť pohybu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Humanizácia trestného systému a väzenstva tak dospela k paradoxu, kedy sa odsúdený má „za trest" lepšie ako jeho obeť.

Jozef Brezovský

Jozef Brezovský

Bloger 
  • Počet článkov:  44
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Kto som? To by som sám niekedy rád vedel :-) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu