reklama

Cigáni - rasa alebo spôsob života?

Pýta sa vo svojej rovnomennej práci český sociológ Milan Fafejta a pod vplyvom ďalšej literatúry je táto otázka naozaj ťažko zodpovedateľná. Moderná kultúrna antropológia totiž odmieta pojem rasa. Na Slovensku sa však označenie cigáň používa aj v hanlivom význame ako synonymum klamára. Označenie Róm ale niektorí autori, ako aj sami Rómovia, odmietajú a uprednostňujú označenie Cigán. Tak ako to vlastne je?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (19)

„Názor, že „Cigán“ je definovaný svojim životným štýlom, je veľmi starý. Práve podľa tohto kľúča sa riadili sčítací komisári pri sčítaní ľudí, domov a bytov v rokoch 1970 a 1980, ktorí mali u dopytovaných zohľadňovať aj spôsob života, a boli preto inštruovaní v tom zmysle, že „k tomuto označeniu (Cigán) nie je dostačujúcou podmienkou farba pleti, ale posúdenie celkového spôsobu života,“ píše Marek Jakoubek. Bežne sa teda stávalo, že tzv. slušní Cigáni podľa úradov Cigánmi neboli a naopak, do štatistík sa dostali príslušníci majority, ktorí žili „cigánskym spôsobom života.“ To teda znamená, že Cigánom (Rómom) sa človek môže narodiť, ale sa ním aj v procese resocializácie môže stať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V Národnom zhromaždení republiky Československej (v Poslaneckej snemovni i v Senáte) už v roku 1927 bol zákonodarcami schvaľovaný „Zákon o potulných cigánoch a podobných tulákoch“. Ako píše Fafejta „predkladatelia zákona v ňom odmietali termín „cigán“ definovať. Spoliehali sa na to, že zodpovedné úrady a úradníci budú už vedieť, na koho sa zákon vzťahuje.“ Je jasné, že ani samotní poslanci nemali jasno v otázke, kto to vlastne Cigáni sú. Senátor Lukeš v dôvodovej správe píše: „Pripravovaný zákon má mieriť iba proti cigánom potulným, ako elementu verejnej bezpečnosti zvlášť nebezpečnému, v žiadnom prípade teda nie proti cigánom usadlým, má však ďalej mieriť aj proti iným tulákom po cigánsky žijúcim, ktorí sú často ešte nebezpečnejší než cigáni rodom.“ Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že zákon má zakročiť proti ľuďom, žijúcim cigánskym spôsobom života.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Komunistickí zákonodarcovia v tom čase chápali „cigánsky problém“ najmä sociálne. Ako vyhlásil poslanec Gáti: „Po ,cigánsky žiť‘ znamená v biede žiť, a aký je rozdiel medzi prácu hľadajúcim a práce sa štítiacim, zákon ani jedným slovom nestanoví, čo znamená, že ponecháva hľadanie tohto rozdielu miestnym úradom, reakčným duchom naplneným, pre ktoré každý komunistický robotník, ktorý pre svoje presvedčenie stratil prácu, znamená práce sa ‚štítiaceho‘.“

Problém s Cigánmi celkom logicky mala aj Slovenská republika počas 2. svetovej vojny. Avšak aj napriek jej príklonu k nacistickému hitlerovskému Nemecku ho riešila podľa spôsobu života a nie etnicky. Ústavno-právny výbor Slovenského snemu schválil v roku 1940 nasledovnú rezolúciu: „Vláda Slovenskej republiky sa žiada […], aby predložila návrh zákona na vyriešenie pojmu cigána. Pri ustálení tohto pojmu nech sa vychádza z toho, že cigánom je cigán kočovný, nie však i taký príslušník tejto rasy, ktorý žije zriadeným spoločenským životom a je na osoh spoločenskému životu.“ 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Problémom štátu a jeho inštitúcií je však najmä fakt, že byrokrati potrebujú na všetko špeciálnu škatuľku. Tak vedú nekonečné debaty na tému, čo to vlastne Cigáni za „ľudský druh“ sú. Najčastejšie sa používa pojem komunita. „Zarážajúce pritom je, že v prevažnej väčšine odborných textov či politických dokumentov, vzťahujúcich sa k rómskej problematike, nie je dotyčný pojem relevantne vymedzený a len málokedy je jeho použitie zmysluplne zdôvodnené.“ Samotné používanie termínu komunita je navyše chaotické, raz sa uvádza v singuláre, inokedy v plurále. Jakoubek dokonca tvrdí, že „kategórii „rómska populácia“, „rómska menšina/minorita, „rómska komunita“, ale aj „Rómovia“ etc. z pohľadu subjektov, ktoré by mali byť jej členmi, nič nezodpovedá, pretože v ich očiach sú si jednotlivé subetnické celky (a v ich rámci potom i rituálnou ne/čistotou oddelené skupiny) primárne nerovné (v kvalite samotného ľudstva), a nie je teda možné stavať ich v akomkoľvek zmysle seba na jednu úroveň a tak ich zahrnúť do rámca jednej kolektivity.“ Teda hovoriť o Rómoch ako o etnickej skupine je nezmysel.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Riešenie „cigánskeho problému“ sa tak po mnohých rokoch dostáva paradoxne do roviny etnickej a to napriek tomu, čo bolo napísané vyššie. Štát, resp. tí, ktorí sa problému venujú, najprv potrebovali vykonštruovať menšinu, aby sa jej mohli venovať. Najlepšie na etnickom základe. Aj po dvadsiatich rokoch od začiatku „riešenia“ je však problém stále ešte tu a zdá sa, že čoraz vypuklejší. Chyba môže byť práve v tomto etnickom prístupe k tzv. rómstvu.

Použitá literatúra:

Fafejta, M. 2007. ‘Cikáni‘ - rasa nebo způsob života? Sociální studia 4/2007, s. 93-111.

Jakoubek, M. – Hirt, T. (eds.) 2004. Romové: Kulturologické etudy. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk.

Jakoubek, M. 2004. Romové – konec (ne)jednoho mýtu. Praha: Socioklub.

Jozef Brezovský

Jozef Brezovský

Bloger 
  • Počet článkov:  44
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Kto som? To by som sám niekedy rád vedel :-) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu